MOPS

Pôvod: Nie je celkom jasný. Pravdepodobne však pochádza z Číny a ide o veľmi staré plemeno (údajne sa podobné psy v Číne vyskytovali pred začiatkom nášho letopočtu). Do Európy sa dostal roku 1516, rýchlo si ho obľúbili najvyššie spoločenské vrstvy. V 17 a 18. storočí patril medzi najpopulárnejšie plemená. V 19. storočí záujem o mopsov prudko opadol a plemeno takmer vyhynulo. Teraz je opäť obľúbený, hoci nie je príliš častý.

Popis: Malý, ale veľmi svalnatý a kompaktný pes zhustených proporcií. Hlava veľká a guľatá, s veľmi krátkou ňucháčovou partiou, so slabým predhryzom a so zreteľne vyznačenými vráskami. Oči tmavé, veľké, guľaté, uši malé, zamatovo mäkké, padajúce dopredu. Nohy veľmi silné, svalnaté a rovné. Telo krátke, kompaktné, so širokým hrudníkom. Chvost vysoko nasadený, skrútený (najlepšie dva razy) nad chrbtom. Srsť jemná, lesklá a mäkká. Farba svetlohnedá s čiernou maskou alebo čierna. Veľkosť: Hmotnosť je okolo 6,3-8,1 kg, výška v kohútiku 30-35 cm.

Charakteristika: Veselý, veľmi priateľský k ľuďom aj ku zvieratám, bez stopy agresivity. Nenáročný na priestor a na pohyb, veľmi málo breše. Je spätý s človekom, dožaduje sa fyzického kontaktu. Ideálny spoločník pre všetky vekové kategórie. Zvláštnosťou mopsa je jeho hlasový prejav: okrem brechania aj krochká, fŕka a v noci chrápe.

Využitie: Mops bol odjakživa výhradne spoločníkom.

Zvláštne nároky: Bez problémov ho možno chovať jednotlivo, ale najlepšie sa cíti v spoločnosti viacerých psov, najradšej opäť mopsov. S ohľadom na skrátenú ňucháčovú partiu hrozí v horúčavách nebezpečie prehriatia.

Výskyt: Nie je ani vyslovene vzácny, ani veľmi obľúbený.

Možná zámena: S francúzskym buldogom, ktorý sa odlišuje farbou, väčšou veľkosťou aj vztýčenými ušami. S brabantíkom, ktorý je výrazne menší a útlejší.